Stránky

03 augusta 2009

Nechápem

Od našej "nežnej revolúcie" uplynie zakrátko 20 rokov. Pre mňa je to história, aj keď obrazy tej doby sú stále živé. Nedokázal by som sa odvolávať na vtedajšie ideály, lebo nie sú z pohľadu dneška až tak dôležité. Vtedy áno, vtedy nás hnali dopredu, do akcie, aj do snívania o krajšej budúcnosti.

Keď si na to obdobie spomínam, tak ako v iných významných obdobiach, vidím tam ľudí. Len ľudí a jednu príťažlivú myšlienku, zbaviť sa nánosu bahna minulého režimu a cítiť sa slobodnými. Sloboda bola cieľom aj v zmysle vlastného duševného zjednotenia, môcť myslieť a konať rovnako, bez dvojtvárnosti.

Všetko ostatné, týkajúce sa života a ekonomiky bolo až za tým, ako druhoradé a očakávali sme, že to zlepšenie príde akosi automaticky. Nebola nálada na veľkú revolúciu, ktorá by všetko zničila, bolo len nadšenie pre obnovu a zbaviť sa vlády tých, čo nás držali v duchovnom šachu po dlhé desaťročia. A ešte hmlistejšia, alebo žiadna bola naša predstava o usporiadaní majetkových vzťahov.

Niektorí však už vtedy nespali a začali popoťahovať politické nitky v záujme svojom, povedzme, že aj v záujme "historickej" spravodlivosti. Pochopiteľné je to a dnes už vieme, že aj "nežná" revolúcia vynáša na povrch aj kalnú penu, aby sa vody prečistili. A od prvého malého víťazstva nad minulou mocou sa krok za krokom začína presadzovať moc nová. Kto čakal milostivé bezvládie a raj na zemi, musel byť sklamaný.

Preto nechápem dnešných oneskorených revolucionárov, ktorí sa snažia nasadnúť na akúsi druhú, či tretiu vlnu. To totiž už nie je revolúcia, ale každodenný život, aj v politike. Od prvého víťazstva v revolúcii nastáva postupné normalizovanie verejného života, jeho usmerňovanie do nových koľají. Spočiatku búrlivé, podľa vonkajších i vnútorných tlakov a osobných, či skupinových záujmov.

V mene nás všetkých...

Rozhodne nemožno očakávať slastný pokoj a nerušený blahobyt bez vlastného pričinenia. Spoločenské rozdiely sme si naordinovali sami tým, že sme odstránili socialistické rovnostárstvo, aby sa mohla prejaviť osobná iniciatíva každého z nás a motiváciou sú samozrejme aj peniaze, majetky a moc.

Takže neplačme, že u moci sú tí, ktorí sa tam predrali vlastným pričinením a možno aj tvrdými lakťami, kontrolujme ich, ale nikdy nedosiahneme toho, že tam budú sedieť baránkovia a ovečky. Budú to dravce, raz vo vlčom oblečení, raz v medveďom kožuchu. Stádo potrebuje pastiera, ale aj vyššiu moc, ktorá dáva pokyny pastierom.

(Voľné myšlienky z pohľadu do 20 ročnej minulosti...)

2 komentáre:

  1. dobrá voľná úvaha....aj keď by sa iste našli oponentské myšlienky, myslím, že tvoje hodnotenie je realistické a založená na skúsenostiach a pozorných pozorovaniach života okolo seba..

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ...ja netvrdím, že môj názor je jediný správny, ja to s odstupom času tak vidím. Tebe sa to môže javiť úplne inak. Všímaš si iné veci a toto tiež nie je žiadna analýza, len letmý pohľad späť mojimi očami.

    OdpovedaťOdstrániť