Stránky

24 júla 2011

On a Ona

Nečudujme sa, že z extrémov sa stávajú všednosti. Pri záplave správ o nešťastiach, katastrofách a extrémizme v novinových správach, v televízii, v kinách, v knihách a všade inde. Dostáva sa to do myslenia ovplyvniteľných jednotlivcov. Do istej miery sa však dá každý človek ovplyvniť tým, čo sa deje okolo neho.

Všimnime si súčasné, ale už dlhšie trvajúce paradoxy a globálne trendy: Ľudí je stále viac, zem nás neuživí. Áut je stále viac, nafta sa míňa, ale tisíce áut chrlia automobilky denne. Cena palív neodvratne stúpa. Potravín je málo, bude ešte menej a rastie ich cena. Z vrcholnej pozície v potravinovom reťazci sa nedá ustúpiť. A to radšej nehovorím o vode, o globálnom otepľovaní (ochladzovaní) a pod. Vesmírne katastrofy, zrážka s kométou a iné špekulatívne varianty s koncom sveta sú mimo konkurencie.

Vo výrobe energie tápeme. Jedni tvrdia, že výroba z jadra je slepou uličkou a obrovským rizikom a chcú túto cestu opustiť.  Iní naopak, plánujú stavbu ďalších elektrární. V tomto akosi nefunguje globálny názor. Možno však ide len o taktický presun výroby do iných lokalít. Pre úplnosť, spomeňme si na 6. a 9. august 1945 v Hirošime a Nagasaki. Spomeňme si, že odvtedy sa v USA a ZSSR uskutočnilo viac ako 2000 jadrových testovacích výbuchov. V súčasnosti vlastní jadrové zbrane celkom 9 - 10 štátov.    

Bohatstvo sveta je rozdeľované nerovnomerne, zvyšujú sa rozdiely medzi bohatstvom a chudobou, tým rastie aj napätie v spoločnosti. Globálne i lokálne. Silní stále veria silovým riešeniam. Najlepšie v podobe katastrof a keď to inak nejde, tak sú na rade vojny. Vojna pre šírenie demokracie, pre ochranu civilistov a pod. Navonok je to tak, ale vojna je v každom prípade logický paradox. Vojna je lov v rámci vlastného druhu a riadi sa pravekými a asi aj večnými pudmi... Pud sebazáchovy, alebo zničenia?

Do balíka opatrení proti rastu počtu ľudí na zemeguli patrí aj čínska politika znižovania vlastnej populácie. Patrí tam aj propagácia inej sexuálnej orientácie. A možno tam patrí aj švédsky experiment s materskou škôlkou, kde vraj chcú vychovávať deti bez zámen ON a ONA (Cítiť sa mužom alebo ženou je vraj len sociálny konštrukt). To sa už riadne približuje fraške a iste je to proti prírode (ale tá sa aj tak nevzdá) i proti gramatike. Otázne však je, či aj ľudstvo nie je proti sebe. Možno je čas začať myslieť viac na seba a svet nechať svetu. 



 

2 komentáre:

  1. myslím si, že špirálu sebazničenia po každej stránke (či duchovnej alebo fyzickej) už ľudstvo dokonale roztočilo a taktiež si myslím, že niet cesty späť.
    Zmysel tej poslednej vety je možné chápať rovnako všetkými ľuďmi (čas myslieť na seba), iba dôsledky toho konania môžu byť veľmi odlišné. Trochu preženiem: je rozdiel, ak budeme myslieť viac na seba ty, ja, moja suseda...a utrhneme si od života ešte niečo pekné v rámci NAŠICH možností a je rozdiel, ak na utrhnutí si od života bude pracovať v rámci jeho možností trebárs vysoký veľmi vplyvný vojenský hodnostár s nenaplnenými ambíciami...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nemyslím si, že zemeguľa je malá a neuživí nás. Kdesi som čítal, že množstvo potravín, ktoré sa v bohatých štátoch vyhadzuje ako odpad, by stačilo na nasýtenie všetkých hladujúcich...
    Sebazničujúce tendencie sú v našej spoločnosti stále silnejšie, ale cesta späť je ešte stále možná. No čím dlhšie sa náprava bude odkladať, tým viac bude bolieť.

    OdpovedaťOdstrániť