Stránky

06 februára 2009

Piatkove plynutie a lampáreň

Je piatok a mal by som tu vyjaviť, čo hýbe mojim svetom a čo ruší moje kruhy. Tak si to zrekapitulujme, dve ťažiská nedávneho času sú: plynová kríza, na ktorú som našiel liek (:-), teraz ide už len o to, aby nám dali z EÚ väčší balíček z energetických Eur na spojenie s Jamalom v Poľsku a druhá téma je, ako inak, Lampa.

Hríbová "Lampa" je už vari známejšia ako rozprávka o tej Aladinovej. Môj vzťah k obsahu Lampy je premenlivý, závislý od aktuálneho výkonu a kolísavej fantázie moderátora (spomínam si na zábery z nedávnej duchovnej diskusie, kde si v závere relácie, pod náporom úvah podopieral hlavu). Inak jeho pôsobenie, ako novinára medzi spravodlivými, má čitateľný politický kurz, preto jeho kreslo býva občas postavené na naklonenej rovine a skĺzne pod lampu, kde je tma.

Už Milan Markovič, blahej pamäti, to svojho času doviedol ad absurdum, keď si v Česku, de facto zriadil pódium ako šikmú plochu politiky. V takej pozícii však pochopiteľne, nemohol dlho vydržať. Mojou superstar v inteligentnej politickej satire však naďalej ostáva dvojica Miroslav Šimek a Zuzana Bubílková z Česka.

Odkedy máme doma tú veľkú televíznu obrazovku, v lampových debatách výrazne dominuje detailová kamera až tak, že nás púta detailným zobrazením tvárí, gest a mimiky, čo sugestívnym spôsobom vytvára intimitu a vťahuje do témy. Vážne si myslím, že kamera má veľký podiel na Hríbovom úspechu.

Nie som oprávnený posudzovať poslednú Lampu o slovenskom filme, lebo som to pozeral iba sporadicky, dlhší úsek ako pár minút som nevydržal, tá téma mi nie je príliš blízka, mám radšej rozhovory o hviezdach a vesmíre. Fakt je, že slovenským filmom držím palce, nenechám si ujsť žiadnu dostupnú novinku a rád pozorujem náš (slovenský) pozitívny filmový rast.

Nekončiace porovnávanie slovenskej a českej filmovej tvorby nepovažujem za nemiestne, lebo nás, priznajme si (filmári), ťahá hore z bahna, len nesmieme nastúpiť na rovnakú trajektóriu ako oni, lebo sa opäť dostaneme iba do závesu, ako kedysi "povestné" bratislavské televízne pondelky. Je síce pravda, že vo väčšom množstve sa skôr nájde zlaté zrnko, ale celkový dojem môže pri masovej produkcii značne upadať a v tom nech je naše poučenie.

_______________________
ps: Teším sa na pondelkovú Bútľavú vŕbu...

Moje slovenské filmové dojmy:

Polčas rozpadu, Cinka panna, Muzika, Báthory

8 komentárov:

  1. Táto téma nie je moja parketa. Takže - čítam, no koment k veci sa nedá...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aj tak, Silvia, si sa vyjadrila :) ďakujem... a ktoráže je to tá tvoja, možno by som nabudúce ulahodil?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. iba tak, z nadhľadu (lebo ,,Lampu" nemôžem sledovať): ako sa menia okolnosti okolo nás, menia sa témy i záujmy, i politická satira, občas našu pozornosť zaujme niečo nové a neokukané , občas sme zas k známym veciam ľahostajní.. niečo vychádza, niečo nie, niekedy nám sústredenie na detaily zakryje celok...
    tvoj článok je o zmenách a ako sám vravievaš...že tvoria život..
    :)

    ale možno som ho nepochopila a tak si len rozprávam trochu do vetra, lebo i to občas treba.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. čestne prehlasujem, že nemám zaplatenú kontextovú reklamu na tomto webe... :)

    ďakujem, aj sa teším. obaja budeme prekvapený, čo pripravím :)

    k lampe by som sa rád vyjadril, ale včera som ju nepozeral a štefan ma v posledných dňoch trochu vytáča svojou trpiteľskou pózou. koniec bezlampy mohol byť dôstojnejší...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. prekvapení :) prepáč, Filip, nedalo mi...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. mária, on to asi myslel ako každý jeden osobitne.. :) ja budem, ty budeš...

    Filip, to nie je reklama, ale odporúčanie.. a chybička sa votrie, ani nevieš ako.. :)

    mia, ja by som to nazval, rozvinutie témy článku..

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ups :) (viac nepoviem, aby som zas neschybil :)

    OdpovedaťOdstrániť