Stránky

24 októbra 2009

Fušovanie do remesla básnikom...

Prší,
voda sa hmlí,
slová padajú
z neba do pekla
ako rosa
bezcitne lezú na dušu.
Sivý obzor
obraz času padá na nás
bez výstrahy
Oceľové mraky plynú
padajú a tlačia sa dolu
aby čoskoro pohltili zem
a men...

4 komentáre:

  1. nefušuješ....
    je veľmi smutná, priam depresívna, no aj v tom smútku pekná

    OdpovedaťOdstrániť
  2. patrí sa poďakovať, aj za tú mieru nadsádzky v tvojom hodnotení :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A čože by smutne? Ja nič, to iba ona, múza ušla z múzea...

    OdpovedaťOdstrániť