Stránky

21 novembra 2009

Prúd času

Aby sme neuviazli v spomienkach, treba sa občas pozrieť aj na súčasnosť, na ten prchavý moment, ktorý je tu teraz a v momente je zase preč. Ľudia, príroda a veci okolo nás sú na pohľad nemenné. Tak ako bežne nevieme pozorovať rastliny v ich raste, tak ani vlastný život nevidíme ako neustálu zmenu, ktorá nás opotrebováva. Zdá sa nám, že sme stále rovnakí. Až sa raz pozrieme na fotografie spred rokov a zbadáme prúd času. Alebo deti, rastú a my sa nemeníme, iba na nich vidieť čas.

4 komentáre:

  1. Fotografie sú "iné" v čoraz kratšom časovom odstupe. Kým sme však relatívne zdraví a v psychickej pohode, je to O.K. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Presne tak, myslime si, ze sme stale rovnaki, len nase deti rastu ako z vody...no staci par starsich fotografii porovnat s dnesnymi a sklamanie je tu...:( Aj ked je to prirodzene a normalne, musime priznat, ze aj my starneme a to hned od narodenia...:)
    ima

    OdpovedaťOdstrániť
  3. pripomenul si mi dávny okamih môjho detstva, kedy moja starká, stojac vedľa mňa, pozerala na môjho otca odchádzajúceho do dediny a poznamenala: ,,ani sa mi veriť nechce, že ten šedivý pán je môj syn"...
    to isté sa už prihodilo aj mne, keď som pozerala za mojimi odchádzajúcimi deťmi a uvedomila som si, že ,,ani sa mi veriť nechce, že tí dospelí ľudia sú moje deti... keď ja sa cítim ešte stále tak mlado :))
    ...mno, realita nepustí..." :))

    OdpovedaťOdstrániť