Stránky

19 marca 2010

Diskusia

Včera bola lampa o vlastenectve. Téma už dostatočne prežutá a čiastočne zbavená prudkých emócií v súvislosti s "vlasteneckým zákonom". Bol som zvedavý, ako sa zafarbí Hríbov lakmusový papierik, ponorený do názorov diskutujúcich. Základom diskusie je vždy výmena názorov a rozoberanie problematiky z rôznych aspektov, ale predpokladom istého dorozumenia je vyjasnenie si pojmov.

Vo včerajšej Lampe som registroval pozitívne i negatívne postoje k vlastenectvu názory vyprovokované zákonom. To je v konečnom dôsledku asi jediným prínosom tohto zákona, že rozvíril diskusiu o vlastenectve, ktoré je u každého človeka prítomné akosi prirodzene, že si to ani neuvedomuje. Je to ako dýchať vzduch, pokiaľ ho je dostatok, netreba na dýchanie ani myslieť. Moderátor sa snažil dávať svojim hosťom aj sugestívne otázky, aby sa prejavili a niekedy sa zdalo, že ich chce niekam nasmerovať, ale to Hríb robí v každej relácii.

Skvelou ukážkou človeka s jasnou argumentáciou, dobrou analýzou problematiky a správnym pomenovaním vecí, aj keď nakoniec vždy zo svojej národnostnej pozície, bol Kálmán Petőcz. Veľmi jasne, ale aj diplomaticky formuloval svoje vstupy Ľudovít Černák. S týmito dvomi je zrejme radosť diskutovať. Aby bolo jasné, tu sa nezaoberám postojmi účastníkov diskusie v iných sférach, ide mi len o dojmy z tejto včerajšej diskusie pod lampou, ktorú som sledoval.

Daniel Hevier u mňa obhájil svoj trochu skeptický postoj umelca a individualistu, to sa dá akceptovať, človek ktorý vytvára duchovné, či iné hodnoty prospešné celej spoločnosti, vôbec nepotrebuje hlasno a slovami deklarovať svoje vlastenectvo, to hovorí samé za seba. Zvláštnymi postojmi sa prezentoval historik Milan Zemko. Akoby sa snažil o historizujúci pohľad, ale niekedy sa mi zdalo, že sa nechal príliš ovplyvniť moderátorom. Tak trochu nerozhodné...

Skoro by som bol v tejto rekapitulácii zabudol na prítomnú dámu, Luciu Piussi. Akosi ma ničím nezaujala. Mal som dojem, že opakovaním svojich negatívnych postojov, špeciálne ku slovenskému vlastenectvu, plnila dohodnutý scenár relácie, ako oponent ostatným účastníkom. Možno aj pre ňu bola diskusia, poučením, podobne ako pre divákov. Stačilo iba chcieť a trochu pozitívne myslieť o svojej domovine, či vlasti.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára